Prečo trhy kolíšu

Zamýšľal si sa niekedy nad tým, prečo vlastne akciové trhy kolíšu? Prečo jeden deň klesajú, a inokedy zas stúpajú. Prečo sú obdobia, keď idú len jedným smerom a potom zas iné, keď v rámci jedného dňa má človek pocit, že potrebuje užiť Kinedryl?

Ak čítaš trhové správy, tak určite poznáš niečo takéto (reálne správy z Denníka N):

• 2. februára: „Americké akcie sa dnes prevažne posilňovali. Ťažili z nádejí na blížiaci sa koniec zvyšovania úrokových sadzieb v Spojených štátoch.“
• 3. februára: „Americké akcie v závere týždňa klesli. Reagovali na prekvapivo pozitívnu štatistiku z trhu práce ktorá vzbudila obavy že uvoľní americkej centrálnej banke ruky na väčšie sprísňovanie menovej politiky.“

V uvedených príkladoch sú kľúčové dve slová: „nádej“ a „obavy“. Dáta opakovane a dlhodobo potvrdzujú, že v dlhodobom horizonte sú ceny akcií veľmi silno previazané na schopnosť podkladových spoločností generovať zisk. Napriek tomu však „investori“ pozorne sledujú denné udalosti a na základe nich robia investičné rozhodnutia, ktoré krátkodobo hýbu trhom. Napríklad také zvyšovanie úrokových sadzieb. Áno, výška úrokov ovplyvňuje biznisy, v niektorých prípadoch dokonca významne, cez cenu dlhového financovania. Ale z dlhodobého hľadiska je v podstate skoro jedno, či úroky budú o 0.5% vyššie alebo nižšie a či také budú o pol roka či rok dlhšie alebo kratšie. V tomto prípade ide skôr o to, že investori hľadajú potvrdenie, že kríza je už za nami a prichádzajú dobré časy. Lebo investori sú v podstate optimisti, ktorí chcú, aby boli časy dobré. A tak každú, aj najmenšiu správu, ktorá môže indikovať, že zlé časy sú preč, oslavujú nakupovaním. Ale sú tiež bojazliví optimisti, lebo nechcú prísť o peniaze. A tak každú, aj najmenšiu správu, ktorá môže indikovať, že zlé časy tu ešte nejaký čas ostanú, odmenia predávaním.

Otázka za milión je, prečo sa títo investori nesústredia na dlhodobé fundamenty a nevykašlú sa na krátkodobé faktory? Je na to niekoľko dôvodov, v každom z nich hrajú úlohu nádej a obavy:

1. Existencia akciového trhu ako takého. Už len naša schopnosť v ktoromkoľvek okamihu si pozrieť hodnotu našich investícií spôsobuje, že sa chceme vyhnúť poklesom a zabezpečiť trvalý rast. A chceme mať pocit, že sme pre to spravili všetko, čo sa dá. A preto reagujeme, kedykoľvek máme pocit, že je to potrebné. A ten pocit máme vždy, keď sa trhy začnú nejak hýbať. Nechceme byť vynechaní, nechceme si potom vyčítať nečinnosť. Konáme v nádeji alebo z obavy. Paradoxne, keď investujeme do svojho vlastného biznisu, prakticky nikdy sa nezaoberáme jeho aktuálnou predajnou cenou, a určite nie na dennej báze. Pretože tú informáciu väčšinou proste nemáme. Sústredíme sa na dlhodobé biznis vyhliadky. Pri investovaní do biznisu niekoho iného však potrebu denného sledovania ceny máme a cítime potrebu reagovať. Len preto, že trh nám informáciu o cene poskytuje. Warren Buffet svojho času povedal niečo v zmysle, že „najväčším nepriateľom investovania do akcií je akciový trh“. Mal pravdu.
2. Snaha o časovanie trhu. Idea, že do investície naskočím v najlepšom možnom čase, t.j. na samom spodku poklesu, spôsobuje, že hľadím na aktuálne správy a snažím sa odhadnúť, kedy už to dno bolo dosiahnuté. Fakt, že časovanie trhu sa investorom spravidla nedarí, nikomu pri pokusoch o časovanie neprekáža. Opäť konám v nádeji, že chytím dno, resp. z obavy, že ho nechytím.

   Pre zobrazenie celého článku je potrebná bezplatná registrácia. Ak nie ste zaregistrovaní, zaregistrujte sa zdarma TU. Ak už máte účet, prihláste sa prosím.