Dlhopisy v ETF portfóliu – čo vybrať?

Norbert Nepela

Aj keď akcie sú z dlhodobého pohľadu výnosnejšie, predsa len existuje množstvo dôvodov, prečo dlhopisy v portfóliu môžu dávať zmysel. Hlavným cieľom dlhopisov v portfóliu je totiž znížiť jeho riziko na akceptovateľnú úroveň pri zachovaní výnosu potrebného pre dosiahnutie investičného cieľa. Či už v očakávaní príchodu krízy, za účelom zníženia celkovej volatility portfólia kvôli „lepšiemu spánku“, alebo z dôvodu stabilizácie portfólia pred plánovaným výberom, šanca je, že určitá časť alokácie Tvojho portfólia bude práve v dlhopisoch. Otázka za milión je „v akých“?

Vládne vs. Korporátne dlhopisy

Základnou voľbou je voľba medzi dlhopismi vládnymi a korporátnymi, teda podnikovými. V princípe si treba uvedomiť, že dlhopis je de facto dlžobný úpis, resp. kupec dlhopisu sa stáva veriteľom subjektu, ktorý dlhopis vydal. Z tohto pohľadu je štát lepším dlžníkom ako firma. Už len z toho pohľadu, že ak štát neskrachuje, svoje záväzky vyplatí. No a krach štátu, aj keď sa deje, je predsa len, minimálne v rozvinutom svete, o dosť menej pravdepodobný ako krach súkromnej spoločnosti.

Z tohto pohľadu sú teda vládne dlhopisy bezpečnejšie. Táto vyššia bezpečnosť je však „kompenzovaná“ nižším výnosom ako dosiahneš pri podnikových dlhopisoch

Krátkodobé vs dlhodobé

Jednou zo základných charakteristík dlhopisov je ich citlivosť na výšku a zmeny výšky úrokových sadzieb. Funguje to tak, že keď kupuješ dlhopis a držíš ho do splatnosti, dostaneš naspäť vloženú sumu a presne stanovený ročný úrok, tzv. kupón. T.j. každý dlhopis má presne definované celkové peňažné toky, ktoré budú držiteľovi vyplatené, a teda je vopred známy celkový výnos. Predstav si, že si kúpil dlhopis, ktorého ročný výnos (kupón) je 3%. Následne sa zmenia úrokové sadzby a podobné novo vydané dlhopisy už budú mať kupón vo výške 4%. Ak v takejto situácii chceš predať svoj dlhopis, musíš jeho cenu znížiť tak, aby celkový výnos pre kupujúceho až do splatnosti dlhopisu bol 4% ročne. Rovnako, ale opačne, to platí aj pri poklese úrokových sadzieb. To je dôvod, prečo ceny emitovaných dlhopisov pri raste úrokov klesajú a pri poklese úrokov zas stúpajú.

Z podstaty veci sa zmeny úrokových sadzieb dotknú viac cien emitovaných dlhopisov s dlhou dobou splatnosti ako tých s krátkou dobou. O cenovej senzitivite na zmeny úrokových sadzieb hovorí metrika „durácia“. Používajú sa dva rôzne pohľady na duráciu. Jeden typ (tzv. Macaulay duration) sa meria sa v rokoch a vyjadruje dobu, za ktorú sa splatia všetky peňažné toky asociované s dlhopisom (viem, je to málo zrozumiteľné ☹), druhý typ (tzv. modified duration) vyjadruje percentuálnu zmenu ceny dlhopisu pri 1% zmene úrokových sadzieb. V princípe nižšiu duráciu majú dlhopisy s kratšou dobou splatnosti (tzv. maturita) a dlhopisy s vyšším kupónom. Údaj o durácii je uvedený v prospekte každého dlhopisu, resp. dlhopisového ETF, určite na tento údaj obráť svoju pozornosť. Pre účely minimalizácie rizika chceš do svojho portfólia dlhopisy s čím nižšou duráciou.

Regionálna diverzifikácia

Regionálna diverzifikácia dlhopisov je v princípe iba o 3 veciach: rozloženie politicko-ekonomického rizika, rozdiely v pohyboch úrokových sadzieb a menová otázka.

K rozloženiu politicko-ekonomického rizika asi len toľko, že dlhopisy subjektov z rozvinutých trhov sú výrazne menej rizikové (riziko nevyplatenia, tzv. „defaultu“) ako dlhopisy tzv. Emerging Markets. Pri Emerging Markets by som sa sústredil výhradne na vládne dlhopisy a určite by som diverzifikoval medzi dostatočným počtom „emerging“ krajín. Okrem toho, pohyby úrokových sadzieb na rozvíjajúcich sa trhoch môžu byť naozaj enormné a rýchle, čo spôsobuje volatilitu týchto dlhopisov nezriedka až na úrovni volatility Large Cap akcií.

Takto som plynule prešiel k otázke pohybov úrokových sadzieb. Keď si volím pre dlhopisovú zložku portfólia konkrétne regióny, treba sa zamýšľať nad  aktuálnou úrovňou úrokových sadzieb v danom regióne a potenciálnym vývojom ich výšky počas Tvojho investičného horizontu. Konkrétne v terajšej situácii, keď EU úrokové sadzby sú na 0.0%, najbližší pohyb úrokových sadzieb bude pravdepodobne smerom nahor (kedy to bude, je otázne). To však znamená, že Tvoja terajšia investícia do EU dlhopisov bude do budúcna pravdepodobne klesať na cene. Na druhej strane, US sadzba je aktuálne 2.5%, čo v prípade očakávanej krízy ponúka priestor pre jej zníženie a následný rast ceny US dlhopisov. Ak teda v najbližších rokoch očakávaš skôr nezmenenú hospodársku situáciu alebo dokonca krízu, bude pre Teba zmysluplnejšie voliť skôr US dlhopisy ako tie európske.

Pri voľbe regiónov však hrá úlohu aj mena a potenciálne kurzové rozdiely. Ak dnes zvolíš, kvôli úrokovým sadzbám, do portfólia US dlhopisy, zároveň sa vystavuješ riziku, že US dolár bude voči Euru klesať. Toto môže spôsobiť, že benefit úrokových sadzieb bude čiastočne alebo úplne zmazaný pohybom menového kurzu. Dáva preto pred rozhodnutím zvážiť možný dlhodobý vývoj cudzej meny voči Euru, napríklad aj prostredníctvom tzv. BigMac indexu, prípadne zvoliť možnosť „EUR-hedged“ dlhopisov.

Junk vs Investment grade

Nie všetky dlhopisy sú si rovné (trochu kostrbatý preklad výrazu „are created equal“). Niektoré sú viac rizikové ako iné, pretože niektoré firmy sú viac schopné plniť si záväzky ako iné. Pre odhalenie takýchto „viac rizikových“ dlhopisov existuje tzv. investičný rating spoločností, ktorý robia renomované ratingové agentúry ako Moody’s Investor Service, Standard & Poor’s a Fitch Ratings (majú dokopy 95% trhový podiel), ktoré rozdeľujú dlhopisy na „investičné“ a „špekulatívne“ (tzv. „high-yield“ alebo „junk“ bondy). Podrobnú škálu hodnotenia a to, kedy je už spoločnosť „špekulatívna“, nájdeš tu.

V princípe platí, že čím lepší rating, tým nižšia pravdepodobnosť nesplatenia dlhopisu, ale tým aj nižší výnos. Otec hodnotového investovania Benjamin Graham napríklad odporúča investovať len do vládnych dlhopisov, a ak už do podnikových, ta len do tých s najvyšším ratingom.

Rizikovosť „junk bondov“ je tiež ovplyvnená aktuálnou výškou úrokových sadzieb v ekonomike. Napríklad, pri nulových sadzbách ECB je miera „defaultu“, t.j. nesplatenia dlhopisu v čase splatnosti „len“ okolo 2%, avšak výnos predstavuje „len“ (na junk bond pomery) 3-4% ročne. Samozrejme, akonáhle dôjde k zvýšeniu úrokových sadzieb, zdvihne sa aj požadovaný výnos junk bondov a miera „defaultov“ sa prirodzene zvýši. Preto je pri junk bondoch a junk bond ETF veľmi dôležité pozrieť si zloženie indexu z pohľadu ratingu.

Zhrnutie

Pre zobrazenie celého článku je potrebná bezplatná registrácia. Ak nie ste zaregistrovaní, zaregistrujte sa zdarma TU. Ak už máte účet, prihláste sa prosím.


Podobné články

Všetky články