Diverzifikácia – dáva zmysel investovať do rôznych typov akcií?

„Do čoho mám investovať?“

Toto je asi najčastejšia investičná otázka. Ak máš pred sebou dlhú dobu meranú v niekoľkých desiatkach rokov, tak odpoveďou sú jednoznačne akcie. A ako som už neraz písal, najjednoduchším, a vo väčšine prípadov aj najvýnosnejším, spôsobom investovania do akcií sú tzv. Exchange-Traded fondy (ETF).

Potiaľto je odpoveď jednoduchá. Lenže akcie sú rôzne. Okrem množstva ďalších rozdelení, primárne môžeme akcie rozdeliť podľa regiónu (americké, európske, ázijské, emerging markets, ...) a veľkosti (akcie veľkých, stredných, či malých spoločností). A tak sa človek prirodzene pýta opäť: „Do čoho mám investovať?“

Keď sa pozrieme na históriu výnosnosti jednotlivých typov akciových investícií (tried aktív), zistíme, že v dlhodobo horizonte sú najvýnosnejšie US akcie. Index S&P 500 je akýmsi investičným meradlom trhového výnosu, pričom väčšina akciových trhov vyspelého sveta je s US trhom veľmi silne korelovaná (t.j. správa sa veľmi podobne). Prirodzene sa preto natíska otázka, prečo neinvestovať napr. len do S&P 500. Prečo pridávať iné triedy aktív? Však US akcie sú dlhodobo najvýnosnejšie, no nie?

V tomto článku sa pozriem na to, čo spraví pridanie rôznych iných akciových investícií k S&P 500 s portfóliom.

Čo som spravil

Pozrel som sa na historické 30-ročné dáta všetkých akciových tried aktív, ktoré vo svojich portfóliách používa aj prvý a zatiaľ jediný slovenský robo-poradca Finax. Konkrétne ide o nasledujúce triedy aktív a konkrétne UCITS ETF (symbol v zátvorke), ktoré ich kopírujú:

• S&P 500 (SXR8)
• S&P 400 US Mid Cap (SPY4)
• Russell 2000 US Small Cap (ZPRR)
• Euro Stoxx 600 (XSX6)
• MSCI Europe Small Cap (XXSC)
• MSCI Emerging Markets IMI (IS3N)

Zobral som údaje po mesiacoch od 30.10.1987 do 30.9.2018. Tam, kde nestačila história daného UCITS ETF, boli použité historické údaje indexu prerátané na EUR. Chcem týmto poďakovať Finaxu, ktorý mi dáta poskytol (Excel s podkladovými dátami si môžeš stiahnuť tu).

Investičné rozhodovanie nie je čisto o výške výnosu, aj keď laika bežne zaujíma iba „koľko zarobím?“. Dôležité je aj to, aké veľké riziko podstúpim na dosiahnutie tohto výnosu, ako veľmi investícia kolíše, prípadne ako dlho jej trvá, kým sa z významného poklesu spamätá. Preto tento článok bude trošku technickejší, ale v závere sa všetky zistenia posnažím pekne a zrozumiteľne zhrnúť.

Preto, v záujme komplexného pohľadu na investíciu, som z 30-ročnej histórie mesačných cien vypočítal nasledujúce parametre pre každý ETF/index:

• Výnos p.a.
• Priemerný výnos
• Volatilita
• Sharpe ratio
• Value at Risk (VaR)
• Počet stratových rokov (analyzovaných bolo 360 plávajúcich 12 mesačných období)
• Počet ziskových rokov (analyzovaných bolo 360 plávajúcich 12 mesačných období)
• Pomer ziskové/stratové roky

Rovnaké parametre som potom vypočítal pre tri zmiešané portfóliá:

• Regionálne portfólio – zložené z S&P 500/Euro Stoxx 600 /MSCI EM v pomere 55/25/20
• US All Cap portólio – zložené z S&P 500/US Mid Cap/US Small Cap v pomere 50/30/20
• Portfólio Finax 100:0 – čisto akciového portfólio Finax zložené z S&P 500/Euro Stoxx 600/MSCI EM/US Mid Cap/US Small Cap/EU Small Cap v pomere 39/9/6/20/6/20 (presne skopírované pomery portfólia Finax 100:0 s odhliadnutím od cash pozície)

Následne som sa pozrel na to, ako sa jednotlivým ETF/indexom a tiež trom zmiešaným portfóliám darilo počas 3 trhových prepadov

• Iracká ropná kríza (1990 – 1992)
• Dotcom bublina (2000-2003)
• Hypotekárna kríza (2007-2009)

Tu som sa pozrel na to, aký pokles jednotlivé indexy/ETF a zmiešané portfóliá zaznamenali a ako dlho trvalo, kým sa cena dostala späť na pôvodnú úroveň.

Cieľom bolo zistiť, či mi zmiešané portfólio prinesie vyšší výnos, nižšie riziko alebo pokojnejší spánok ako portfólio zložené len z jedného indexu/ETF.

Ešte raz upozorňujem, že ceny a výnosy sú prepočítané do Euro a nezohľadňujú prípadné dane.

Čo som zistil

Najprv základné fakty o jednotlivých triedach aktív.