Ako zostaviť akciové investičné portfólio – kapitola 1
Norbert Nepela
Investičné portfólio, v mojom ponímaní, je súbor jednotlivých investícií cielene zostavený za účelom minimalizácie investičného rizika (tzv. diverzifikácia).
Predstav si, aké by to bolo skvelé investovať do spoločnosti, ktorá v priebehu 10 rokov narastie o 1200% (Amazon, ak si doňho investoval v januári 2006). Alebo o 2300% (Netflix, za rovnakých podmienok). 1000 USD investovaných vtedy by dnes bolo viac ako 13000, resp. 24000 USD.
Príjemná predstava, však 🙂 ? Teraz si však predstav, aké by to bolo investovať napríklad do Chesapeake Energy, ktorého cena za 10 rokov klesla o 90%...
Pri nákupe investície je však ťažké vopred odhadnúť budúci vývoj na 10 rokov dopredu. A vlastne aj na 5 rokov. Človek je z princípu náchylný pri odhadoch extrapolovať historický vývoj do budúcnosti a nedokáže zohľadniť faktory ako napr. technologický pokrok, ktoré extrapolovať nie je celkom dobre možné. Zároveň pri každej jednotlivej investícii existuje určitá nenulová pravdepodobnosť (riziko), že sa veci nebudú vyvíjať v súlade s našimi optimistickými očakávaniami. Keď však dáme dokopy viacero takýchto investícií do jedného balíka (portfólia), pravdepodobnosť, že balík ako celok sa bude vyvíjať nepriaznivo, sa zníži.
Správne zostavené portfólio optimalizuje dva typy rizík – Analytické a trhové.
Analytické riziko
Analytické riziko je riziko, že Tvoja analýza neodhalila všetky okolnosti a skutočnosti, ktoré sú pre vývoj hodnoty investície relevantné (ide predovšetkým, avšak nielen, o nepredvídateľné udalosti), resp. že závery, ktoré si na základe analýzy spravil, nie sú úplne korektné.
Táto časť budovania portfólia je okrem zníženia rizika nepredvídateľných udalostí o korelácii jednotlivých spoločností resp. odvetví z pohľadu vývoja. Čo tým myslím je, že ak chceš diverzifikovať riziko, tak vybrať dve spoločnosti z rovnakého odvetvia je menej efektívne ako vybrať dve spoločnosti z rôznych odvetví, ktorých vývoj nie je ovplyvnený rovnakými faktormi. V prvom prípade sa slabá výkonnosť odvetvia prejaví na obidvoch spoločnostiach, v druhom prípade slabá výkonnosť jedného odvetvia so sebou „nestiahne“ aj druhú investíciu – celkový pokles portfólia bude nižší.
Otázka je, aký počet spoločností predstavuje „dostatočnú diverzifikáciu“. Tu si pomôžem štatistickým výskumom, ktorý prezentuje Joel Greenblatt hneď v prvej kapitole svojej knihy „You can be a stock market genius“. Podľa neho,
- už vlastníctvo 2 spoločností zníži „analytické“ riziko o 46%,
- vlastníctvo 4 spoločností zníži riziko o 72%,
- portfólio 8 spoločností eliminuje 81% rizika,
- 16 spoločností eliminuje 93% rizika,
- 32 spoločností 96% a
- 500 spoločností 99%.
Z tohto pohľadu, ak máš v portfóliu 8 spoločností, každá ďalšia zníži celkové riziko o menej ako 2% a ak ich už máš 16, už sa prakticky neoplatí dokupovať spoločnosti za účelom diverzifikácie.
A na záver je otázka, akú váhu majú mať jednotlivé spoločnosti v portfóliu. Aj tu máš v podstate dve základné možnosti – buď dáš každej jednotlivej investícii rovnakú váhu (tzn. že na úvod do všetkých spoločností investuješ rovnakú sumu peňazí a následne budeš rebalancovať tak, aby ich pomerné zastúpenie v portfóliu bolo zhruba rovnaké), alebo váhu stanovíš na základe rizikovosti konkrétnej investície (t.j. % pravdepodobnosti, že sa niečo „pokazí“). To znamená, že najprv rizikovejšie investície budú tvoriť nižší a menej rizikové investície vyšší podiel portfólia. Následný rebalancing bude zameraný na udržanie stanoveného pomeru jednotlivých investícií, treba však pamätať aj na pravidelné prehodnocovanie miery rizikovosti – okolnosti sa totiž môžu dynamicky meniť.
Trhové riziko
Trhové riziko je riziko, že trh (rozumej investori ako celok) bude iracionálny a „prisúdi“ Tebou vybranej investícii inú cenu, ako by mala byť za predpokladu, že Tvoja analýza bola 100% správna. V podstate ide o volatilitu cien cenných papierov na trhu.
Ako teda zmierniť riziko trhových výkyvov? Moderná teória portfólia (MPT) pozná parameter s názvom Beta. Ide o vyjadrenie korelácie výkyvov cien konkrétnej akcie na výkyvoch trhu ako celku. Ak sa trh ako celok pohne o 1% (či už hore alebo dole), hodnota Beta hovorí, o koľko sa pohne cena konkrétnej akcie. Príklad – Apple má 3-ročnú hodnotu Beta = 1,06. To znamená, že ak trh ako celok narastie o 1%, cena akcií AAPL by mala narásť o 1,06%. Ak je Beta záporná, znamená to, že akcia sa chová naopak ako trh – pri raste trhu akcia klesá a pri poklese trhu rastie.
Cieľom optimalizácie portfólia z pohľadu trhového rizika je minimalizácia Beta hodnoty portfólia ako celku. Tu považujem za potrebné zdôrazniť, že rastové akcie majú z princípu vyššiu hodnotu Beta ako hodnotové akcie.
Beta má však (minimálne) jeden významný nedostatok. A to ten, že nerozlišuje medzi pozitívnym pohybom (nárastom ceny) a negatívnym pohybom (poklesom ceny). Pre investora nie je nárast ceny akcie pohromou, zvlášť ak je väčší ako nárast trhu – práve naopak. Je to vytúženým cieľom, priam svätým grálom. Avšak parameter Beta by takúto akciu označil ako viac rizikovú.
Preto k trhovému riziku pristupujem trochu inak – snažím sa portfólio zostaviť z o spoločností, ktorých cena je významne pod úrovňou ich férovej hodnoty. Tzv. „margin of safety“ známy každému hodnotovému investorovi. Toto spôsobí, že pravdepodobnosť poklesu ceny sa zníži a pravdepodobnosť nárastu sa zvýši. A na hodnotu Beta, s prepáčením, kašlem 🙂
Ako si skladáš svoje portfólio Ty? Máš otázky? Daj vedieť v komentároch pod článkom
Poznámka: Áno, zameriaval som sa primárne na akciovú časť investičného portfólia. Tvoje portfólio by však nemalo byť tvorené len akciami. Dlhopisy v ňom majú svoje nezastupiteľné miesto. Napr. otec hodnotového investovania, Benjamin Graham, odporúčal mať v dlhopisoch minimálne 30%. Ako Papučový investor tiež vieš, že peniaze, ktoré potrebuješ vybrať a minúť, nezískavaš odpredajom akcií. Na výdavky máš buď finančnú rezervu alebo máš peniaze uložené v nástrojoch peňažného trhu, maximálne v dlhopisoch.
